Stolovanie
Základné pravidlá stolovania
By mal každý zvládať už od detstva v rodine. Rodina by mala aspoň jeden deň cez víkend a vo sviatočných dňoch venovať stolovaniu zvýšenú pozornosť, nielen z výchovných dôvodov, ale pre vlastný príjemný pocit dôležitý z hľadiska zdravia a duševnej hygieny. Sviatočný stôl by mal byť vhodne prestretý, členovia rodiny by k nemu nemali prichádzať v nedbalom alebo dokonca pracovnom oblečení, pri stole by mal byť pokoj, konverzácia by sa nemala dotýkať pálčivých tém a riešeniu rodinných problémov. Taký obed alebo večera zvyšuje pocit súdržnosti rodiny a podporuje pohodu, ktorá je dôležitou súčasťou odpočinku. Pre ľudí, čo sa aj vo svojom súkromí dokážu správať taktne a ohľaduplne, čo sa počas domáceho stolovania naučia ovládať základy tohto umenia (ktoré je vo vrcholových formách dosť komplikované), nemôže byť potom problémom, ak sa ocitnú v situácií spoločensky zložitejšej, než akú poznali doteraz.
Každé stolovanie má svoju logiku. Nie je to iba tradovaný rituál, ktorého zmysel môžu pochopiť iba vyvolení. Stolovanie je prostriedok a prejav určitej úrovne, pod ktorú by každý normálny človek nemal klesnúť. Je dobré to ovládať, je prípustné naučiť sa to . . .
Pri stolovaní sa zvyčajne najvýraznejšie prejavuje pripravenosť k spoločnému styku, sebaovládanie, spoločenský takt, ovládanie pravidiel spoločenského správania, zdvorilosť a slušnosť. Ak sa niekto ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí ovládajú všetky tieto jemnosti, mal by na seba čo najmenej upozorňovať a čo najviac sledovať správanie skúsenejších. Spoločenské správanie je ako všetko ostatné vecou cviku. Od mladého človeka nikto nebude žiadať, aby poznal všetky pravidlá, ťažko ich však niekedy zvládne, ak bude ku všetkému pristupovať po svojom a originálne, a nebude vnímať ponaučenie, aké mu poskytuje správanie ostatných. Ak niekto chce byť naozaj originálny, musí veľmi dobre poznať pravidlá, ktoré chce porušovať. Inak nejde o originalitu, ale o obyčajnú nevedomosť alebo ignoranstvo.
Polievka v šálke
(napríklad bujón) sa podáva na podšálku, pokrytá malou dečkou. Vľavo od taniera patria misky na šalát, vpravo na kompót. Ak sa podávajú čerešne, nesmie sa zabudnúť na tanierik na kôstky. Príbory ukladáme podľa dvoch pravidiel: na pravú stranu tie pre pravú ruku a naopak (napríklad napravo môže prísť aj vidlička, ktorá sa bude používať ako jediný príbor k určitému jedlu). Druhým pravidlom je postupnosť príborov podľa poradia jedál – najbližšie k tanieru sú príbory, s ktorými budeme jesť najneskôr.
Tak ako počet tanierov neprekročí dva, a počet príborov je limitovaný číslom tri. Ak je viac jedál, pridáme ďalšie príbory vo chvíli, keď sú potrebné. Vidlička sa kladie zubami nahor, lyžica dnom na stôl. Nôž ostrým k tanieru. Dezertné príbory sa umiestňujú nad tanierom, rúčkami na tú stranu, ktorou rukou budeme jesť. Patrí sem múčniková lyžička, múčniková vidlička, dezertný nôž a vidlička, môže byť aj kávová lyžička. Papierová servítka zložená do trojuholníka sa dáva pod vidličku, plátená, jednoducho preložená vľavo od vidličky. Stôl nezabudneme ozdobiť malou vázičkou a pripraviť naň koreničku a soľničku. Soľničiek môže byť aj viac, aby každý mal k jednej voľný prístup. Zásadne nemožno použiť na dosáľanie príbory alebo prsty, preto je najlepšie mištičkové soľničky vybaviť malou špeciálnou lyžičkou.
Poháre na nápoje
Sa umiestňujú vpravo od taniera, smerom od stredu stola, najbližšie k tanieru je ten, ktorý sa použije ako prvý. Ak je pohárov viac, môžu sa usporiadať do trojuholníka. Špáradlá nie sú povinné (uvádza sa, že vo Francúzku sa na stôl vôbec nedávajú), ale ak chceme byť pozorní, umiestnime vpravo pred tanier dva špáradlá krížom alebo nádobku zo špáradlami na stôl. K dekorácií stola patrí okrem kvetín (nie však príliš veľkých alebo intenzívne voňajúcich) napríklad svietnik so sviečkami (mal by byť aspoň dvojramenný) alebo zelené vetvičky na Vianoce. Pre každého stolovníka je dôležitý priestor, aby sa necítil stiesnene. Odporúča sa 60-80 cm šírky, stolička sa má dať odsunúť od stola tak, aby sa človek mohol pohodlne postaviť.
Pri slávnostnejších príležitostiach s väčším počtom ľudí za stolom je vhodné mať pripravený stôl prikrytý bielym obrusom. Sem sa umiestňujú príbory a nádoby na výmenu, studené pokrmy, kompóty, pečivo atď. Praktická pomôcka je servírovací stolík.
Studený bufet
Prikrytý bielym obrusom až po zem a má byť vybavený nielen dostatkom jedla, úmerným počtu hostí, ale aj dostatkom čistého riadu a príborov (môžu byť zabalené do papierových servítok) a jednoduchou výzdobou. Studený bufet by mal byť úpravne usporiadaný a jedlá na ňom aranžované prakticky a pekne na pohľad. Výzor predkladaného jedla je vôbec dôležitou súčasťou každého stolovania. Má byť lákavý, sľubujúci lahodnú chuť – toto očakávanie potom však nesmie byť sklamané.
Studené predjedlo
Sa podáva pred polievkou, teplé predjedlo po polievke. V dlhšom jedálnom lístku nasleduje po polievke (alebo po teplom predjedle) ryba, po nej potom jeden alebo niekoľko hlavných chodov. K sladkému múčniku si môžeme dať šampanské.
SPRÁVANIE PRI STOLE
Pripomeňme si základné pravidlá, ktoré by malo ovládať už desaťročné dieťa. Ku stolu treba prísť vždy upravený a čistý. Sadá sa k stolu bez hluku, nie tesne ku kraju stola. Počas celého jedla sú ruky nad stolom alebo ľahko položené na okraji – nie však lakte. Lakte sú pri tele, pri jedle sa používa iba dolná časť horných končatín. Hlava je voľne sklonená, sústa sa prinášajú k ústam, nie naopak. Lyžica sa drží palcom hore a polievka sa naberá smerom k sebe. Nevkladá sa do úst celá, iba jej užšia časť. Väčšie sústa sa v polievke krájajú lyžicou, nikdy nie nožom. Chlieb v polievke má byť umiestnený na malom tanieriku vľavo od taniera, sústa sa ľavou rukou odlamujú a vkladajú priamo do úst. Lyžica sa po dojedení ukladá do taniera rúčkou vpravo.
http://www.akosatorobi.sk/videa/stolovanie
http://www.gastroprincipal.sk
